Poznanie z meditácie č: 1

Počas stretnutia na Akadémii života v hlbokom naladení  som mal dojem, že sa vznášam k oblakom. Vošiel som  do priestoru neskutočnej krásy a veľkosti. Videl som  priestor, ktorý nemal ohraničenie a ktorý mal krásne sýte farby.

Na začiatku bola obrovská biela loď, ktorú ťahali anjeli, následný priestor bol tmavo zelený, okraje boli tvorené nadpozemsky krásnou čipkou – krajkou, ktorá bola po stranách. Ďalej som prechádzal do nového priestoru slabo zeleného, potom zlatého, tmavomodrého…. až som sa dostal k bielemu jazeru, z ktorého vychádzali smerom hore busty ľudí…, boli tam známe tváre gréckych filozofov, ale aj neznámych ľudí, ktorí prešli očistcom. Z každého tohoto priestoru vyžarovala čistota, pokoj a povznášajúci pocit nekonečnosti a nebeskej krásy.

Poznanie z meditácie č: 2

Následná meditácia začala pred veľkou oponou z bielej čipky – krajky, na ktorej boli zelené vetvičky prichytené červenými mašličkami. Bolo vidieť, že je to výtvor ľudských rúk a oddeľoval pozemský svet od nadpozemského. Mal som dojem, že sa môžem rozhodnúť ostať pred oponou, alebo ísť ďalej. Keď som sa rozhodol ísť, opona zmizla a nasledovala nová opona, vytvorená zo striebornej čipky.

Bola taká krásna, že sa nedalo pochybovať, že je to nebeská brána. Po určitom čase aj tá zmizla a v strede sa objavila strieborná tvár umučeného Krista. Bolo to tak verne zobrazené  utrpenie, že som sa nevládal pohnúť. Tvár sa následne zmenšila, odišla na ľavú stranu a postupne sa zmenila na postavu Pána Ježiša ako stojí na zemeguli, otáča sa dookola a k nemu stúpajú duše ľudí.

Na pravej strane bol obraz milujúcej Panny Márie, ktorá ukazovala cestu, po ktorej kráčali ľudské bytosti v parochniach ako zo starých obrazov, ľudia  v oblečení ako z koncentráku, roľníci, robotníci… deti aj dospelí. Všetci stúpali do kopca až sa dostali na obrovskú presvetlenú lúku, kde im prichádzali naproti anjelské bytosti a pomáhali im vyzliecť pozemské rúcho.

Igor